Myslíte si, že nie je možné, aby tuhý fajčiar prestal fajčiť? Ľubo to dokázal. S Božou milosťou.
Ľubo prežil vo svojom živote veľké obrátenie. „Náhodou“ prišiel k centru v Soli, kde posväcovali kríž. Prežíval vtedy ťažké veci, a tak na vyzvanie kňaza v duchu prosil Ježiša o pomoc, že takto už ďalej nevládze žiť. Od tej chvíle sa všetko začalo meniť. Poprosil manželku o odpustenie, prestal preklínať, začal chodiť na liturgie on i jeho rodina, prijal sviatosti, začal navštevovať spoločenstvo a čítať Sväté Písmo. Predtým Ľubo neprečítal jedinú knihu. Veď chlapi knihy nečítajú, myslel si. Od obrátenia číta každý deň Božie slovo.
Postupne dostával služby v spoločenstve a po mnohých bojoch ho Pán vyliečil zo závislosti gamblerstva i z tuhého fajčiarstva. Predtým vyfajčil aj 3 krabičky denne, dnes už niekoľko rokov nemal ani 1 cigaretu.
Ľubo okrem toho, že vedie kapelu Leha (S Ním) a snaží sa evanjelizovať Rómov, slúži aj na Sigorde. Muruje, mení okná, búra i stavia, streamuje svedectvá na Facebooku… Nebojí sa žiadnej práce ani studených chodieb Centra… Bol to Ľubov nápad usporadúvať online konferencie pre Rómov s cieľom duchovného rastu. Zúčastňovalo sa ich 50-70 Rómov, trvali 2 hodiny a účastníci sa po prednáškach a svedectvách aj zdieľali v malých online skupinkách. Priniesli bohaté ovocie.
Volajú ma Ivka, moja mamka je Rómka, otec Slovák. Už pred 5 rokmi som pocítila poslanie slúžiť Rómom, a preto som navštívila viacero organizácií a komunít venujúcich sa Rómom a dobrovoľnícky som v nich pomáhala. Pred pár rokmi som spoznala o. Martina Mekela a činnosť Gréckokatolíckej rómskej misie (GRM) ma veľmi oslovila. Konečne som videla nejaké výsledky v službe Rómom – a nie hocijaké! Konečne som videla na vlastné oči, že ono sa to naozaj dá! Že slúžiť Rómom neznamená nekonečnú obetu bez výsledkov, ale prináša aj mnoho radosti, ovocia a že človek napokon viac dostáva, ako dáva. Odvtedy som spoznala mnoho obrátených Rómov, ktorí majú vzťah so živým Kristom a sú zapálení pre šírenie evanjelia svojim bratom a sestrám.
Hoci som rímskokatolíčka a oveľa radšej by som sa podieľala na diele rímskokatolíckej misie, musím priznať, že Gréckokatolícka rómska misia pod vedením otca Martina túto prácu robí veľmi kvalitne a s výsledkami. A preto som sa rozhodla v GRM slúžiť, vkladať do nej všetok čas a energiu a ešte ju aj pravidelne podporovať. Lebo vidím, že to má NAOZAJ zmysel.
Musím priznať, že nepoznám organizáciu, ktorá by mala tak málo prostriedkov a dokázala tak veľké veci ako GRM. Prosím, pridajte sa k jej podporovateľom, aby sme mohli i naďalej robiť ešte väčšie veci. Príďte sa sem pozrieť a uvidíte!
Matúš chodí ako dobrovoľník pomáhať do Montessori dielničiek v Krajskom centre rómskej misie. Keď mal Matúš 12 rokov, spoznal o. Martina Mekela. Ten založil rómsky skautský zbor a začal doň pozývať chlapcov. Pridal sa aj Matúš, navštevoval stretká, chodil do prírody… A láska k turistike mu dodnes ostala. Medzi Rómami je to vo všeobecnosti výnimočná čnosť. Matúš začal aj miništrovať.
Neskôr sa rozhodol, že sa chce venovať deťom. Urobil si strednú pedagogickú školu. Následne vyštudoval aj vysokú. V súčasnosti pracuje už štyri roky ako učiteľ v materskej škole medzi rómskymi deťmi. Medzi deťmi, ktoré sa prvýkrát stretnú so slovenčinou až v škôlke, je Matúš predôležitou spojkou medzi učiteľmi a deťmi.
Zvlášť dieťa nemôže za to, kým je a kde sa narodilo. Preto je Matúšova práca pomoci rómskym deťom veľmi potrebná.
„Milujem prácu s deťmi, najmä s predškolákmi, a preto s radosťou chodím aj do Montessori triedy v centre Savore SIGORD,“ hovorí Matúš. „Super na tom je, že hoci je toto vzdelávanie dobrovoľné, deti tam veľmi rady chodia. Dobré je tiež to, že v tejto triede je ich menej a môžem sa im viac venovať. Páči sa mi, že tam deti v tichosti sústredene pracujú, a to aj bez akýchkoľvek upozornení.“
Janko má strednú školu v odbore kuchár-čašník a varenie je jeho záľubou i prácou. Je Róm, pochádza z Čakľova a rád spieva. Deti mu často tipujú, že má „aspoň 30“, no má len 19 rokov, za ktorých však veľa toho stihol. Aj vďaka o. Martinovi Mekelovi a Gréckokatolíckej rómskej misii.
O. Martina spoznal už ako malý chlapec vďaka skautingu. Táto aktivita sa mu zapáčila, a tak začal chodiť do spoločenstva – a je v ňom dodnes. Janko to mal vo vlastnej rodine dosť ťažké. Jeho otec bol ťažký alkoholik, a tak bol Janko doma v strese, mama tiež, a deti vychovávala iba ona. Janko spomína: „Mali sme otca, no nemali sme ho.“
V spoločenstve našiel Janík akoby svoju „novú rodinu“. Keď mal 14 rokov, začal miništrovať a slúžiť ako kantor. Janík spolu s kamarátmi založili vlastnú kapelu, prepojenú so spoločenstvom a skautingom. Tiež začal slúžiť iným, a to vedením spoločenstva pre mladších chlapcov a evanjelizáciami v osadách vranovského okresu. Okrem toho mu o. Martin pomohol objaviť divadelný talent, a tak hral v niekoľkých predstaveniach.
Pre Janka bol prelomový rok 2021: na podujatí Cesta domov, ktoré bolo v centre Savore SIGORD pre rómskych mladých podľa vzoru seminára Otcovo srdce, prežil hlboké odpustenie svojmu otcovi, ktorý pred pár rokmi zomrel. Dosiaľ mal v sebe nenávisť voči nemu. Počas podujatia mu napísal list, na základe ktorého prišlo uzdravenie tohto vzťahu, dopomohla k tomu aj modlitba príhovoru. Janko chce ostať v rómskej misii a pomôcť, aby podobnú skúsenosť, ako zažil on, mohli mať aj iní.
Vierka vždy veľmi túžila pracovať s deťmi. Nedávno ju pozvali na pracovný pohovor do MŠ. Ponuka sa jej zapáčila, lebo by nemusela denne dochádzať 50 km do zamestnania k nám na Sigord, mala by vyšší plat a, navyše, bola by to jej práca snov.
Na ďalší deň po pohovore sa pýtam Vierky, ako dopadla. „Taak…“ hovorí pomaly a s dojatím, „prijali ma. Ale nezobrala som to.“ „Prečo?“ pýtam sa zarazene. „Vieš, Ivka, Sigord je mojím druhým domovom. Do budovania tohto centra som vložila kus svojho srdca. Ja nemôžem odtiaľto len tak odísť. Vďaka otcovi Martinovi moja rodina žije s Bohom. Nemôžem Gréckokatolícku rómsku misiu len tak opustiť.“ A po chvíľke zamyslenia dodáva: „Veď pred Bohom je napokon jedno, či by som pracovala s deťmi alebo či budem upratovať a maľovať. Veď aj umývanie záchoda môže byť na Božiu slávu!“
Vierka spoznala o. Martina vďaka svojej dcére Anetke, ktorej sa liturgie i kapela F6 zapáčili natoľko, že prosila mamu, aby išla s ňou. Vierka sa dovtedy kresťanským liturgiám výhýbala, považovala ich za sektu. Pri prvom stretnutí s o. Martinom ju neskutočne oslovilo, že jej kňaz podal ruku. Postupne prijala do svojho života Boha. Spontánne začala brávať so sebou na liturgie menšie deti, venovala sa im. Neskôr dostala v spoločenstve službu systematického venovania sa malým i starším dievčatám. Vierka dodnes vo svojom voľnom čase evanjelizuje po osadách a hovorí ľuďom o veľkých Božích skutkoch v jej živote.
Pred obrátením žila Iveta obyčajný tradičný kresťanský život. Chodila do kostola v prikázané sviatky a myslela si, že je veriaci človek. „Až keď začal chodiť o. Martin do osady a venoval sa našim deťom, začala som vnímať Boha inak. Videla som zmenu v správaní mojich detí, aj som sa z toho tešila, ale aj som mala strach z niečoho, čo som nepoznala,“ spomína Iveta.
Iveta začala slúžiť v spoločenstve tým, že šila oltárne obrusy a miništrantské rúcha. No nezostalo to pri tom. „Po nejakých biblických vyučovaniach a vedení som začala viesť aj skupinku žien a potom aj dievčat. Mojou prioritou je však príhovorná služba, v ktorej naďalej pokračujem, aj keď v týchto podmienkach len cez telefón, ale Boh je veľký a zažívame pri tejto službe, že Boh je verný svojmu ľudu.“
Ako trávi Iveta tento čas? „Na Sigorde teraz pomáhame o. Martinovi s budovaním Centra pre Rómov aj pre ostatných ľudí. Táto práca ma veľmi veľa učí: milovať druhých, milovať seba a dôverovať Bohu, aj keď ešte nič nevidíme. Mať vieru, že Dobrý Boh, ktorý toto dielo začal, ho aj dokončí.“
„Mám dobrý pocit, že toto, čo robím, raz bude na úžitok nielen mne, ale aj ľuďom, ktorí to budú najviac potrebovať. Žehnám ľuďom, ktorí na Sigord budú prichádzať, aby nachádzali lásku a porozumenie. Možno sa tu aj potrápime, ale teší ma, že druhým bude toto centrum na radosť a na úžitok.“
Ako som spoznal Boha? Mnohí sa ma to pýtajú a ja rád odpoviem. Otec Martin Mekel cez skauting pritiahol Matúša aj Janka k Bohu. Ja som tiež ten prípad. Moji kamaráti, s ktorými som vyrastal, sa tiež dali na skauting. Ja som tam však vôbec nechcel chodiť a každý štvrtok poobede som bol sám, lebo moji kamaráti šli na stretko. Takto to bolo asi pol roka. A už som si aj vravel, že prepichnem o. Martinovi pneumatiky, aby s tým prestal a aby moji kamaráti trávili čas so mnou. Nakoniec ma presvedčili, aby som išiel s nimi. Bolo to úžasné a hneď ma to začalo baviť. Spoznal som lepšie o. Martina, ktorý nás viedol aj duchovne. A trvá to dodnes, hoci sa už skautingu nevenujem, ale vďaka tomu som spoznal Boha a môj život sa zmenil.
Často hovorievam, že ktosi musel mať pre mňa silnú vieru, že som mohol takto spoznať Boha. A preto dnes mám ja vieru pre iných Rómov: verím, že sa aj oni obrátia.
O. Martin aj bratia zo spoločenstva ma povzbudzovali, keď som študoval herectvo. U Rómov vzdelanie nie je také bežné… O tom, ako sa mi podarilo zamestnať sa v jedinom profesionálnom rómskom divadle na Slovensku, v Divadle Romathan, ale aj o všetkom, čo sa deje a bude diať v centre Savore SIGORD, si môžete vypočuť TU.
Ako sám hovorí, do svojej dospelosti bol neverný Bohu. Keď s manželkou nemohli mať dieťa, bolo to pre nich veľké poníženie. A tak začali hľadať pomoc u Boha. Po 3 rokoch Viktorova manželka otehotnela, no v 3. mesiaci o bábätko skoro prišli. Keď sa im napokon narodil zdravý syn, spoznali, že to Boh im pomohol. Viktor sa rozhodol, že začne žiť inak. Prijal pomocnú ruku od Gréckokatolíckej rómskej misie a skrze pastoračné aktivity spoznal lásku nebeského Otca. Začal chodiť do spoločenstva a na liturgie, snaží sa viesť svoju rodinu k Bohu a o syna sa vzorne stará. Malý Viktorko má dnes už 3 roky.
Nedávno Viktor prišiel o prácu. Nevzdal sa však a ozval sa o. Martinovi s ponukou, že opráši svoj rezbársky talent. Otec Martin ponuku prijal, a dnes Vám predstavujeme nové produkty značky Ceferino.
Viktor sa už ako pubertiak podieľal s ďalšími Rómami na veľkolepom diele dreveného Betlehema v životnej veľkosti, pod vedením rezbára Milana Krajniaka. Tento Betlehem odkúpilo mesto Vranov nad Topľou a každoročne si ho môžete pozrieť na námestí. Chránená dielňa ROMA ART v Čičave vznikla pod záštitou GRM, neskôr sa pretransformovala na projekt CEFERINO.
[mailmunch-form id=“506227″]